26.4.-1.5.2025

Slováci bežne chodia na Maltu, väčšinou tým myslia murovanie svojho alebo bratovho domu, ale v poslednej dobe sa aj krajina Malta stáva cieľom slovenských dovolenkárov. My už dlhšiu dobu pokukujeme po letenkách, ktoré bývajú v last minute cene riadnym pokušením, lenže brzdí nás to, že síce kúpime lacné letenky na poslednú chvíľu, ale bez šance kúpiť aj vstupenky do najstarších megalitických stavieb sveta. A to by sme teda neradi prepásli. Nakoniec letenky radšej kúpime už v januári na apríl, aby sme mali istotu, že sa do Hypogea dostaneme. 

Sliema

Z Bratislavy sa odlieta večer, 2 hodinový let prebehne rýchlo a keďže máme len palubné kufríky, raz-dva sme pred príletovou halou a voláme si bolt, aby nás odviezol do nášho apartmánu v Slieme. Zvolili sme Sliemu, nie Vallettu, malo by tu byť večer živo a množstvo reštaurácií a je tu oveľa väčší výber ubytovania. Máme trochu problémy otvoriť dvere na apartmáne, sú na kódový zámok a ten nie a nie zareagovať. Po chvíli sme úspešní a už je síce skoro polnoc, ale sme hladní, tak len zhodíme veci a ideme  sa pozrieť na to množstvo reštaurácií na ulicu. 

Hneď prvá je libanonská, to je fajn, ich jedlo máme radi. Objednáme si pri pulte ukazujúc prstom na jedlo, ktoré chceme mať na tanieri, vezmeme plastový príbor zo stojana a sadneme k voľnému stolu. Najprv nám donesú polievku, pustíme sa plastovými lyžičkami do jedenia. Zrazu sa zjaví šéf reštaurácie, nepáči sa mu, že sme si zobrali plastový príbor, ten je vraj na take-away, zoberie nám ho z ruky a dá ho späť do stojana. Nevadí, že sme ho už olizovali. Aspoň nám nie a ďalší hostia o tom nevedia :-) Donesie nám riadny príbor aj falafel a haloumi a všetko čo sme si objednali, aj nejaké zvláštne omáčky k tomu a tak sa napcháme, ako sa to na takýto neskorý večer naozaj nepatrí. 

Náš apartmán je len pár metrov od pobrežnej promenády. Keď sa ráno vyberieme pohľadať obchod s potravinami, sme prekvapení množstvom ľudí, behajúcich po promenáde, zrejme sa tu nikde inde behať nedá. Malta je totiž veľmi zastavaný ostrov, v podstate jedno mesto strieda druhé, akoby ani neexistovalo nezastavené územie. Okrem historických častí je výstavba aj pomerne škaredá, domy sú bez záhrad, máloktoré predzáhradky zdobí zeleň a celé to pôsobí chaoticky. Zatiaľ sme ešte z krajiny veľa nevideli, možno na nejaké pole natrafíme, ale pokiaľ vieme, lesy nemajú. 

Valletta

Po raňajkách sa vyberieme aj my po promenáde smerom na Vallettu. Prejdeme celú Sliemu a v prístave si kúpime spiatočné lístky na loď do Valletty, je to mestská hromadná doprava, loď prepláva zálivom na druhú stranu a sme vo Vallette, naozaj za pár minút. V prístave sa ponúkajú elektrické autíčka so sprievodcom na prehliadku mesta. To nie je zlý nápad, aspoň sa voľačo o Vallette dozvieme. Valletta je pamiatkou UNESCO a oprávnene. Pozostáva z pôvodných starobylých domov, ktoré postavili maltézski rytieri z pieskovcov v 16. storočí. Typické sú farebné balkóny. Centrum Valletty je na kopci, autíčkom sa niekoľkokrát vyštveráme nahor a opäť nadol, sprievodca nám ukazuje zaujímavé budovy a rozpráva o histórii. Centrum prejdeme skoro celé. zaujmú nás klopadlá v tvare delfínov na dverách mnohých domov. A pred dverami je zábradlie do výšky pásu. Vraj slúžilo na to, že keď sa v dome vetralo otvorenými dverami, zábradlie zabraňovalo kozám, aby vošli do domu. Dnes sa tu už kozy voľne neprechádzajú, zábradlia však ostali ako pekný dizajnový prvok. Nie všade sa však na aute dá dostať, tie hlavné ulice Republic street a Merchant Street sú zavreté. Koná sa tu zraz skautov, pochodujú do rytmu hudby krásne vyštafírovaní hlavnou ulicou, asi nielen Malťania, ale skauti z celého sveta sa tu zišli. Necháme sa vysadiť z autíčka a pozorujeme skautský pochod a potom sa poberieme preskúmať obchodíky a kaviarničky v centre. Zídeme k záhradám Lower Barrakka na kávu, prejdeme sa krásnym parkom a pokocháme výhľadom na prístav The Grand Harbour, ktorý je najväčším prirodzeným prístavom v Európe. Vrátime sa do centra a naobedujeme sa v reštaurácii pri budove trhoviska. Ešte sa hodnú chvíľu túlame uličkami, zájdeme aj k horným záhradám Upper Barrakka a Centrálnej banke Malty, kým sa poberieme späť do prístavu, aby sme sa vodnou dopravou preplavili späť do Sliemy. Nohy nás už statočne bolia, tak ideme domov radšej boltom. 

Podvečer sa vyberieme na drink opačným smerom, nie na Vallettu, ale do St. Julian´ s . Tu je rušnejšie ako v Slieme, je tu aj viac reštaurácií, ktoré sú celkom obsadené, ale podarí sa nám nájsť miesto v jednej s výhľadom na more. Späť sa vraciame pešo a kým dôjdeme do Sliemy sme opäť hladní. Večera u nášho Libanonca to istí. Plastový príbor si neberieme, sme náležite poučení, jedlo si vychutnáme s riadnym príborom. 

Lístky na hlavnú pamätihodnosť Malty Hypogeum sme kúpili hneď po kúpe leteniek, a to na pondelok na 13:00. Doobeda preto máme čas vrátiť sa do Valletty , včera sme nestihli navštíviť Katedrálu Sv. Jána, hlavný kostol rytierov Sv. Jána, čiže maltézskych rytierov. Tentokrát ideme do Valletty autobusom, ktorý má zastávku len pár metrov od apartmánu. Lístok stojí len 2 Eurá, čiže je to lacný spôsob prepravy, ale dosť otravný. Autobus má časté zastávky a doprava je hustá, takže ideme do Valletty viac ako polhodinu. Autobus nás vyklopí pri fontáne Triton, odkiaľ cez Mestskú bránu prejdeme do centra ku katedrále. Tu sa už tvorí rad na vstup. Pri vstupe je tabuľa s QR kódom na kúpu vstupeniek cez internet, takže za pár minút máme vstupenky a preto nemusíme stáť v rade, ale bočným vstupom pre ľudí s elektronickými vstupenkami vchádzame dnu. Prikážu nám ruksaky dať dopredu, aby sme niečo nepoškodili pri prechádzaní chrámom. Tiež nám ukážu QR kód na stiahnutie sprievodcu kostolom. Postupujeme podľa návode v sprievodcovi, započúvame sa do výkladu, obzrieme si podlahu vyloženú 369 mramorovými doskami, pod ktorými sa nachádzajú pozostatky rytierov . Táto katedrála nesie čestný titul spolu s Katedrálou sv. Pavla v Mdine, ktorá je historickým sídlom diecézy. Vzhľadom na význam hlavného mesta jej bol udelený štatút spolu-katedrály (Co-Cathedral), čo je pomerne výnimočné.  Nás však najviac zaujímajú Caravaggiove obrazy, sú tu vystavené dva, ale hlavnou maľbou je Sťatie Jána Krstiteľa.  Caravaggio ich namaľoval počas svojho života na Malte a tieto majstrovské diela ukazujú ako geniálne dokázal využívať svetlo a tiene na dosiahnutie dramatického efektu. Tiež nám tu premietnu krátky film o živote tohto umelca na Malte, ktorý za rok a pár mesiacov stihol na Malte byť aj pasovaný za maltézskeho rytiera, ale následne aj z rádu vylúčený a uväznený, až kým sa mu nepodarilo z väzenia utiecť a preplaviť sa na Sicíliu. 

Hypogeum Hal Saflieni

Najzaujímavejšie pamiatky na Malte sú určite megalitické stavby, pretože sú staršie ako pyramídy. Je ich tu niekoľko, ale jedine Hypogeum je pod zemou. Tiahne sa 3 poschodia pod povrchom zeme na ploche asi 500 m2 - sieť chodieb, komôr a sál, kde sa našli kosti asi 1000 ľudí, všetko ženského pohlavia. Stavba pochádza z rokov 3800- 2500 pred Kristom. Po tomto období bola Malta  neobývaná až do roku 2000 pnl. Existencia aj zánik pôvodného obyvateľstva sú dodnes záhadou. 

Do mesta Paola, kde sa Hypogeum nachádza, sa z Valletty odvezieme boltom, je to len asi 5 km, takže sme tam rýchlo. Trochu si obzrieme mesto, ale nie je ničím zaujímavé, až na obrovský kostol na námestí. Celkovo je na Malte a jej ostrovoch 365 kostolov, na každý deň v roku jeden. Na pohľad nenápadná pieskovcová budova, akých je na Malte mnoho, ukrýva vstup do Hypogea – jedinečného historického pokladu, o ktorom sa pri plánovaní dovolenky na ostrove často ani nedozviete. Napriek tomu ide o mimoriadne unikátnu pamiatku svetového významu. 

Táto pamiatka UNESCO je z dôvodu ochrany prístupná len 80 ľuďom denne- 8 vstupov po 10 ľudí. Preto je nevyhnutné lístky kúpiť vopred, tak ako sme to urobili my. Keď vojdeme do vstupnej haly, nájdeme tam nápis, že najbližší voľný termín je koniec júna, čiže o 2 mesiace. Všetky veci musíme nechať v skrinkách , aj mobily, fotiť sa v Hypogeu nesmie. Najprv nám premietnu film, kde sa dozvieme, ako bolo Hypogeum objavené a sprístupnené ľuďom. V istom období bolo dokonca voľne prístupné, takže sa tu aj hrali deti. Nasadíme si návleky na nohy a vojdeme so sprievodkyňou do podzemia.  Vstup povoľujú len v pevnej obuvi a len deťom od 6 rokov. Človek si nevie predstaviť, ako mohli ľudia, ktorí nepoznali žiadne kovové nástroje vyhĺbiť pod zemou do pieskovca takéto chodby a komôrky. Nie je úplne isté, že načo to robili, možno pohrebisko, možno obradná sieň. Našla sa tu aj socha ležiacej ženy Spiaca dáma, ktorá je teraz umiestnená v Národnom archeologickom múzeu vo Vallette a jej repliku si môže turista kúpiť v suvenírovom obchode. Na niektorých stenách vidíme aj pôvodné maľby okrovej farby- ornamenty, aj zvieracie motívy. Postupne sa dostávame až do tretieho podzemného podlažia v hĺbke 10,6 metra, kde sa otočíme a vraciame späť. Celý vstup trvá asi hodinu. 

Marsaxlokk

Boltom sme sem prišli a boltom aj pokračujeme ďalej do dediny Marsaxlokk. Vraj je to ideálne miesto na dobrý obed z morských plodov a rýb. V prístave to žije. Na vode sa pohojdávajú farebné rybárske lode luzzu s namaľovanými očami, ktoré symbolizujú ochranu a bezpečnú plavbu. Tieto lode sú ikonickým prvkom maltského pobrežia a živým dôkazom dávnych námorných tradícií. Nadháňači nás lákajú do reštaurácií, dáme sa nahovoriť na 2x menu pre dvoch pozostávajúce z morských plodov, vrátane homára a rýb,  podávajú to so šalátom, chlebom a hranolkami . A pre každého 1 drink, nealko, pivo alebo víno. Keď to donesú na stôl, s úžasom hľadíme na to množstvo. Držíme sa statočne a nakoniec zjeme všetko, ale doteraz som netušila, že sa dá prejesť aj z morských plodov a rýb. Tento obed vyžaduje prechádzku. 

Opäť voláme bolt a necháme sa odviezť k najbližším soľným poliam Delimara Salt Pans. Tieto už nie sú v prevádzke, čiže soľ sa tu už neťaží, ale je to krásne miesto , kde nám trochu vytrávi, kým preliezame soľnými " panvicami " po pobreží. Nájdeme aj miesto vhodné na okúpanie, na mape je označené ako pláž a asi 15 minút k nemu ideme pešo. Nie je to typická pláž, skôr taký malý fjord so skalnými stenami, ale vliezť do mora sa dá. Voda je dosť osviežujúca, veď je ešte len apríl. 

Bolt použijeme aj na cestu späť do apartmánu. Tu na Malte, ale aj inde vo svete, je to výborný spôsob ako sa prepravovať po mestách a popri tom sa niečo dozvedieť od šoférov o miestnom spôsobe života. Maltskí bolťáci sú často cudzinci, napriek tomu nám každý dá nejaké odporúčanie, kam ísť a čo si pozrieť. Sme uchodení, zvyšok večera trávime na gauči pod paplónom pozeraním filmu o Pepkovi námorníkovi. 

Mdina

Že vraj krajšia ako Valletta je Mdina, známa ako Tiché mesto, nachádzajúca sa vo vnútrozemí ostrova. Je to bývalé hlavné mesto Malty, ktoré si zachovalo svoj stredoveký charakter s úzkymi uličkami a majestátnymi palácmi. Hneď po prekročení hlavnej mestskej brány pocítime jej pokojnú atmosféru, teda pocítili by sme, keby sme sa cez bránu netlačili spolu so zájazdom čínskych turistov. Verili sme, že takto ráno tu ešte bude kľud, no ale tak sa aspoň vydáme opačným smerom ako oni na prechádzku po Mdine. Mdinské uličky sú plné fotogenických zákutí, obdivujeme farebné dvere, často ozdobené klopadlami. Pozrieme si aj Katedrálu sv. Pavla , ale najviac sa nám páči výhľad z hradieb na celý ostrov Malta. Niečo sa tu natáča, okolo nás jazdí kabriolet s kameramanom v akcii. Predsa len sme predbehli ostatných turistov! V legendárnej kaviarni Fontanella Tea Garden je poloprázdno. No len čo sa usadíme, začne sa to plniť, prišli aj naši čínski súputníci a za chvíľu tu niet voľného miesta. Dáme si legendárny koláčik v legendárnej záhrade a kocháme sa pritom výhľadom na ostrov. 

Dingli Cliffs

Dnes nás čaká aj ďalší vrchol, a to najvyšší bod Malty, ktorý je na útesoch Dingli Cliffs. Tento vrchol zdoláme poľahky, odvezieme sa ku nemu boltom. Necháme sa vysadiť len pár metrov od útesov a poprechádzame sa po nich. Aj tu je dosť veľa turistov, dokonca tu zastavujú aj zájazdové autobusy, pričom nám tieto útesy nepripadajú nijak ohromujúce. Ale môžeme si do zoznamu krajín so zdolaným najvyšším vrchom pripísať aj Maltu. Na parkovisku je stánok s občerstvením. Pani predáva aj čaj , čokoládu a iné výrobky z karobu. Karob , tiež nazývaný svätojánsky chlieb, je prírodný produkt, získavaný zo strukov rohovníka obyčajného. Tento strom rastie hlavne tu, na Malte ( aj ho často vidíme, ale struky sú ešte v tomto čase nezrelé ), ale aj na Cypre, či v Grécku. Kúpime si čaj, aj čokoládu, lebo je bohatý na vlákninu a antioxidanty a karobová čokoláda je zdravá maškrta. 

Popeye Village

Potom sa boltom presunieme do dedinky Pepka Námorníka v zátoke Anchor Bay. Určite si pamätáte kreslenú rozprávku z čias nášho detstva o námorníkovi, ktorému po zjedení špenátu navreli svaly na rukách, získal nadľudskú silu a potom dokázal zbiť každého zloducha. V roku 1980 bol natočený film, v ktorom si úlohu Pepka zahral Robin Williams. Film sa natáčal tu na Malte  a kulisy, ktoré boli postavené kvôli tomu, dnes slúžia ako zábavný park.  Do parku sa platí vstupné, teraz je to 10 EUR na osobu, v lete asi o niečo viac. Dedinka je zaujímavá nielen pre deti, aj my sme sa celkom slušne zabavili pri túlaní sa po domčekoch, kde sa film odohrával. Navštívili sme Pepkov dom, aj obchod, kde nakupoval, aj Pepkovho zubára, v kine si pozreli krátky film  a na námestí sme stretli aj samotného Pepka a jeho veľkú lásku Olive Oyl. Len teraz si uvedomujeme, aké je to vtipné meno. Takže tvorcovia kresleného filmu nás chceli povzbudiť nielen k jedeniu špenátu, ale aj olivového oleja. Mestečko sa nachádza na brehu mora a je tu veľa lehátok so slnečníkmi, kde sa môže človek zložiť a ísť si zaplávať do mora. Tu je voda oveľa teplejšia, ako bola včera na opačnom konci ostrova. Máme v pláne si dať aj špenát na obed, ale nič také sa tu nepodáva. Pepek síce má nejaké konzervy špenátu, ale keď sa ho pýtam, kde je špenát, tvrdí, že všetok zjedol. Na námestíčku sa odohráva natáčanie sekvencií z filmu. Partia mladých ľudí sa dala nahovoriť a hrajú hercov, pričom animátori im robia režisérov a natáčajú scény, až kým nie sú spokojní. je to celkom sranda aj pre nás, prizerajúcich sa a vyzerá to , že mládež si to riadne užíva. A pritom asi 100x zaznie zvučka z filmu. 

Keďže špenát nie je v ponuke, rozhodneme sa dať si tradičné maltské menu, v najbližšom meste Mellieha. 

Mellieha

Nájdeme si reštauráciu s ponukou večerného menu. Pozostáva z tradičného králičieho mäsa, nejaké klobásky sú tam, zemiaky, chlieb , zelenina. Nie je to zlé, ale tiež nič špeciálne. Googlime, kde by sme vedeli ísť na západ slnka. Mali sme v pláne Biely kostol, ale na pešo je to ďaleko a bolt sa nám nechce volať. Neďaleko od reštaurácie je tiež miesto značené ako sunset view point. Pešo sa vydáme do kopca, opäť okolo obrovského kostola až k obytnej štvrti. Posadíme sa na skaly a pozorujeme, ako sa slnko pomaly ukrýva za útesy na konci ostrova. Tým, že nezapadá do mora, ale za útesy, je to ešte krajšie, ako sme čakali. 

Gozo

Krajina Malta pozostáva z 3 ostrovov, hlavného ostrova Malta, menšieho Goza a maličkého Comina. Na 1 celý deň sme si naplánovali trip po Goze. Tentokrát sa rozhodneme pre požičanie auta. Je síce možnosť zaplatiť si niektorý z lodných výletov na Gozo, alebo ísť do prístavu boltom, či autobusom a preplaviť sa trajektom. My však chceme byť na Goze flexibilný. Neďaleko nášho bytu sme videli požičovne áut, tak sa ráno vyberieme už zbalení nejaké auto nájsť. Prvá je zavretá, ale druhá je otvorená a za 55 EUR ( so 150 EUR kauciou ) nám požičajú starý červený fiat. Otlčený zo všetkých strán, čo by nám nevadilo, ale motor má taký slabý, že do kopca ho tlačíme očami.  A kontrolky svietia na červeno, ale tie si vraj nemáme všímať. Do prístavu v Cirkewe nám to trvá asi 40 minút. Trajekty idú každú chvíľu a plavba je rýchla, ledva stihneme vypiť kávu a sme na Goze. 

Fougasse

Prvým bodom nášho itineráru je vyhliadka Fougasse. Jedná sa o malú jaskyňu, do ktorej sa vchádza zo súkromného pozemku. Prejdeme pár metrov a jaskyňa sa otvára na druhú stranu, odkiaľ je krásny výhľad na more a pláž Ramla Bay. Chodníkom sa dá odtiaľto zísť až dole k pláži a dokonca vidíme aj pár turistov vystupovať po tomto chodníku do jaskyne. My sa vraciame späť k autu, aby sme sa presunuli k Ggantiji, 

Ggantija

Ġgantija na ostrove Gozo je monumentálny neolitický chrámový komplex, starší než egyptské pyramídy, a patrí medzi najstaršie stojace kamenné stavby na svete. Nie je pod zemou ako Hypogeum, ale v záhrade s múzeom. Najprv prejdeme múzeom, kde sa nachádza množstvo artefaktov objavených počas vykopávok. Medzi vystavenými predmetmi sú keramické nádoby zdobené motívmi vtákov, dve kamenné hlavy nájdené v južnom chráme, zdobené bloky, vrátane vyrezávaného motívu veľkého hada, a figúrky znázorňujúce ľudí a zvieratá. Potom vyjdeme do záhrady a po chodníku prídeme k samotným stavbám. Tu je umožnené vojsť aj do stavieb, majú zaujímavý pôdorys, poprechádzať sa pomedzi 5 tisícročné steny a bez obmedzenia fotiť. 

Salt Pans

Treťou zastávkou sú Salt Pans - soľné pláne s dlhoročnou tradíciou produkcie soli tradičným spôsobom zo soľných plání geometrických tvarov. Je to neskutočne fotogenické miesto, pláne lemujú vysoké útesy, vyzerá to ako pieskové duny, ale útesy sú tvorené prevažne vápencovou horninou. Tento mäkký sedimentárny kameň sa ľahko eroduje morskými vlnami, čo vytvára dramatické skalné útvary a plošiny ideálne na výrobu soli. Tu strávime asi hodinu, prechádzame sa, močíme si nohy v " panviciach " a navštívime aj predajňu vytesanú do steny útesu. Majiteľ obchodíka pán Cini tu predáva soľ Natural Xwejni Sea Salt, ktorú vyťažil na svojom políčku. Jeho rodina tu ťaží soľ už 160 rokov. Hovorí, že ročne vyprodukuje 300-400 ton soli, kúpime si malé vrecúška na ochutnanie. 

Wied il-Għasri

Teplota stúpa, najvyšší čas sa niekde okúpať. Zvolíme krásne miesto, skalnú roklinu zarezávajúcu sa od mora hlboko do pevniny, ktorá končí malou plážičkou. Vyzerá to tu ako v nórskom fjorde, akurát že nórske fjordy nelákajú na kúpanie a ani voda v nich nie je taká tyrkysová. Schodíkmi vytesanými do skaly schádzame na dno rokliny, na pláži sa prezliekame a fjordom plávame až k otvorenému moru a späť. Jedno z najkrajších plávaní, aké sme kedy zažili. 

Victoria  ( Rabat )

Hlavným mestom ostrova Gozo je Victoria, známa aj pod historickým názvom Rabat. Jej najnavštevovanejšia pamiatka je Citadela, starobylá pevnosť s nádherným výhľadom na celý ostrov. Podarí sa nám zaparkovať neďaleko, ale hlad nás donúti ísť najprv do centra sa naobedovať, potom potúlať uličkami a obchodíkmi a až tak sa vydáme k Citadele. poprechádzame sa po hradbách a pokocháme pohľadmi na všetky svetové strany.

Dwejra

Dwejra je malebná oblasť na západnom pobreží ostrova Gozo, známa svojimi dramatickými skalnými útvarmi a tyrkysovým morom. Nachádza sa tu aj Inland Sea a slávna Modrá diera. Inland Sea je kúsok mora- slané jazero, s morom spojené len úzkym tunelom popod vysoké útesy. Ponúkajú tu plavbu loďkou za 5 EUR na osobu, čo nám znie ako dobrý nápad.  Lodičkou sa z Inland Sea odvezieme cez tunel v útesoch- tzv. Modrú dieru na otvorené more. Plavba je krásna, ukazujú nám aj koralmi doružova sfarbené steny. Trvá to asi pol hodinu. Potom sa vyberieme poprechádzať po útesoch, sú posiate fosíliami morských tvorov. Do roku 2017 sa tu nachádzala aj najznámejšia atrakcia Goza Azúrové okno, ktorá však podľahlo vplyvu času a zrútilo sa do mora.   

Xlendi

Dlhý deň zakončíme v malebnej rybárskej dedinke Xlendi. Úzka dlhá zátoka je obklopená vysokými útesmi , na ktoré vedie chodník. Dá sa tam poprechádzať, nás však už tak bolia nohy, že sa vyberieme len popri mori pozorovať západ slnka  a nakoniec zakotvíme v reštaurácii na brehu na tradičnú rybaciu polievku. Tak sa zdá, že táto expedícia je z veľkej časti aj o žranici. :-) 

Trajektom o 22.00 sa vraciame naspäť na Maltu. Už je tma a len teraz vysvitne, že kontrolky neklamali. Nesvieti nám 1 svetlo, Peťo dosť blbo vidí na cestu, ale zvládneme to bez nehody. Posledná úloha dňa je nájsť parkovanie pri požičovni, čo je neľahká úloha a práve kvôli parkovaniu sme nechceli požičiavať auto na viac dní. Btw na Malte sa jazdí vľavo, ale to Peťovi nerobí žiaden problém a doprava je tiež prijateľná, najväčší problém je parkovanie v mestách. Tam kde bývame, žiadne voľné parkovacie miesta nie sú a tu tiež nie, nakoniec nájdeme jedno o niečo ďalej, ale pánovi z požičovne je to jedno. Vraciame kľúče a hajde spať.

3 mestá

Dnes poobede odlietame. Takže sa musíme zbaliť, odniesť si kufre na letisko do lockera a ešte sa niekde potúlať. Z Valletty sme videli oproti cez more Tri mestá  – Vittoriosa (Birgu), Senglea (L-Isla) a Cospicua (Bormla) –  historické opevnené mestá  a z nich si vyberieme Birgu- najstaršie a najvýznamnejšie. Nachádza sa na ňom pevnosť St. Angelo, ale ako vždy sa nám dovnútra nechce, radšej sa potúlame uličkami a potom sa odvezieme boltom na pláž Pretty bay v Birzebbugia. Napriek tomu, že je dnes len 1.máj, je už veľmi teplo. Aj Malťania majú sviatok, pláž je plná rodín s malými deťmi. Okúpeme sa, dáme si obed v reštaurácii a s pocitom, že sme z návštevy Malty vyťažili čo sa dalo, spokojne odletíme domov.

Malta je destinácia pre milovníkov mestskej turistiky. Je zaujímavá, ale dosť zastavaná a preľudnená. Takže nám 5 dní úplne stačilo a musíme skonštatovať, že je to jedno z mála miest, kde sa už neplánujeme vrátiť. 

Aj keď One never knows....